Blog aktívnych občanov

— Pokračovanie prvej časti, ktorú nájdete tu: http://michalandrejmolnar.blog.sme.sk/c/273067/Mali-sme-sa-branit-I-cast.html —

Jeden z hlavných argumentov, ktorý podporuje domnienku, že by Československo pri eventuálnej vojne s Nemeckou ríšou bolo rýchlo porazené, je tvrdenie, že pohraničné opevnenie nebolo súvislé, že pri hraniciach s Rakúskom dokonca žiadne nebolo atď… Takéto tvrdenie naozaj môže tvrdiť len niekto neznalý v téme, pretože: Československé pohraničné opevnenie malo jedine dve veľké medzery, a to na hranici s Poľskom a slovenským územím ČSR, ktoré bolo chránené vysokým pohorím, skoro neprekonateľným a nedobytným bez špeciálnych jednotiek, tzv. horských divízií, na hranici so spojeneckým Rumunskom a potom na dunajskej hranici s Maďarskom z dôvodu, že v tom čase nejestvovala technika schopná prepraviť ťažkú techniku cez taký veľtok ako bol Dunaj, ktorý navyše na hornom úseku bol lomený viacerými ostrovmi. (Zdroj: http://pevnosti.szm.com/, )

Žiadne iné veľké medzery v opevnení nejestvovali. Anšlus Rakúska sa uskutočnil 12. marca 1938, teda necelých 7 mesiacov pred podpísaním Mníchovskej dohody a len úplný blbec by tento čas nevyužil na opevnenie tejto kritickej hranice, keďže úderom vedeným týmto smerom by mohlo dôjsť k rozdeleniu Československa na polovicu. Generálny štáb si bol veľmi dobre vedomý ohromnej strategickej dôležitosti tohto úseku, a preto do osudného dátumu v septembri tu bolo postavených 180 objektov vz. 36, 879 ľahkých objektov vz. 37 a na kritických smeroch dokonca 8 ťažkých pechotných zrubov.

Keďže vojsko zo správ spravodajského agenta plukovníka Moravca vedelo o tom, že na Južnej Morave má byť podľa plánu Fall Grun vedený hlavný úder nemeckej armády, pohraničné opevnenie na týchto úsekoch bolo postavené do ojedinelých troch obranných sledov! (Zdroj: http://www.fronta.cz/omyl/predvalecne-opevneni-na-hranici-s-rakouskem)

Prielom na tomto úseku by teda pravdepodobne viedol skôr než k Blitzkriegu k tzv. Blitztodu, v preklade, nemecká armáda by si na trojsledovom opevnení, o ktorom ani nevedela, vylámala zuby. O niečo slabšie, ale tiež silné ľahké opevnenie doplnené ťažkými objektmi sa nachádzalo na Ostravsku, keďže tu mal byť vedený druhý hlavný úder nemeckej armády.

Rovnako tak existovalo aj súvislé a nepretržité opevnenie na hranici s Maďarskom, ťažké opevnenie sa nachádzalo na predmostí v Bratislave a v Komárne a inak sa tiahlo od Štúrova až po Chust neprerušované dvojsledové ľahké opevnenie.

Aby to bolo úplne jasné, na hraniciach s Nemeckom existovali medzery v betónovom opevnení len na Juhozápadnom Česku, ktoré boli vyplnené poľným opevnením a tzv. slabé miesta z pohľadu mapy na Fuhrerovom stole boli v skutočnosti najsilnejšie opevnené úseky (Sliezsko a Južná Morava). Na hraniciach s Maďarskom naproti tomu stálo súvislé opevnenie a pokiaľ by vstúpilo do vojny, spojenecké Rumunsko, disponujúce trikrát väčším vojskom ako Maďarsko by ho dostalo medzi dva ohne. Čo sa týka Poľska, jeho útok na Československo by z jeho strany bol čistým bláznovstvom, keďže sme rovnako tak mali uzavretú spojeneckú zmluvu so Sovietskym Zväzom, ktoré s Poľskom susedilo. Akcia z jeho strany teda nebola očakávaná. Aj keby sa tak stalo, jediné rovné územie a teda smer vhodný pre útok bolo Ostravsko, ktoré bolo opevnené súvislou čiarou ľahkých pechotných zrubov aj na hranici s Poľskom. Poľsko rovnako tak nedisponovalo žiadnym oceniteľným tankovým vojskom, jeho hlavnou obrnenou ponukou bolo 300 tančíkov TK3 s pancierom silným 4 mm, prestreliteľným obyčajným guľometom.

Aby boli čitatelia schopní plne oceniť vysokú bojovú hodnotu a premyslenú konštrukciu pohraničného opevnenia, odporúčam prečítať tento článok: http://military.cz/opevneni/lo.html

Otázkou kvality a schopností nemeckého tankového vojska a Luftwaffe sa budem zaoberať v ďalších častiach.

Koniec druhej časti, pokračovanie nabudúce…