Mali sme sa brániť? – 3. časť

Často sa uvádza a objavuje predstava neporaziteľného nemeckého pešiaka, vyzbrojeného len tými najmodernejšími a najefektívnejšími zbraňami, no rovnako tak často, teda skoro vždy, je táto predstava na míle vzdialená od skutočnosti. Nemecké pechotné vojsko bolo v roku 1938 z 99 % vyzbrojené opakovacou puškou Mauser 98 a dôstojníci nosili sekundárne pištole Luger, obe tieto zbrane vyrábané ešte pred prvou svetovou vojnou. Wehrmacht mal vo svojich skladoch uložených 1,7 milióna kusov opakovacích pušiek, 370 tisíc kusov pištolí a rovnako tak disponoval 56 000 kusmi ľahkého guľometu MG 34. Pre členov elitnej výsadkovej divízie mal pripravených ešte 7 000 samopalov prvých verzií, MP 36 a MP 38. Napriek tomu, že tieto zbrane ponúkali obrovské zvýšenie v palebnej sile pechoty, vo výzbroji sa nachádzali v zanedbateľnom množstve, takže ich dopad na bojisku by bol omnoho menší než by si obdivovatelia nemeckého vojska predstavovali. (Zdroj: http://www.fronta.cz/dotaz/vyzbroj-csa-a-wehrmachtu-v-zari-1938)

Československé pechotné vojsko na druhej strane bolo z väčšej časti vyzbrojené skrátenými opakovacími puškami vz. 26, považovanými za najlepšie pušky systému Mauser vôbec. Ďalej sa vo výbroji nachádzalo 34 557 ľahkých guľometov vz. 26, ktoré boli neskôr za vojny pod upraveným modelom Bren veľmi rozšírené a obľúbené. Ďalej špeciálne opevnenie disponovalo 6 000 kusmi ťažkého guľometu vzor 37 a pechotné vojsko 3 000 kusmi ťažkého guľometu vz. 24, odvodeného od vodou chladeného guľometu spred prvou svetovou vojnou. V skladoch sa rovnako tak nachádzalo 207 000 kusov pištolí vz. 22 a vz. 24 a 1,5 milióna kusov ručných granátov, čo by spolu s primeraným množstvom zásob munície vydržalo na šesť mesiacov bojov. Aj množstvo skladovanej munície bolo vyhradené na podobný časový úsek. Do opakovacích pušiek sa v armádnych skladoch nachádzalo 424,9 miliónov kusov munície a v pohraničných bunkroch bolo uskladnených ďalších 141,7 miliónov kusov (Zdroj: http://www.fronta.cz/dotaz/pechotni-vyzbroj-csr). Československá armáda teda mala dostačujúce zásoby na intenzívny boj a disponovala kvalitnou pechotnou výzbrojou.

Čo je ale často opomínaný fakt, je skutočnosť, že v nemeckej armáde sa nenachádzali dostatočné zásoby munície a potravín na boj dlhší než dva týždne (Zdroj: http://rok-1938.mypage.cz/thema/dulezite-informace/porovnani-ve-zkratce).

Dá sa teda povedať, že československý pešiak bol vyzbrojený modernejšími a lepšími zbraňami, zatiaľ čo nemeckí pešiaci mali svoje eso v rukáve v dvojnásobnej početnej prevahe.

Tiež sa často rozmýšla a hovorí o nemeckom pešiakovi ako o rodenom profesionálovi, chladnokrvným a bezchybným. O pešiakovi nemeckej armády sa najmä zásluhou médií vytvoril obraz skvele motivovaného a vycvičeného vojaka, ktorý vždy a všade podával výkony za dvoch nepriateľských vojakov. Pritom často býva aj v týchto subjektívnych ukazovateľoch pravda úplne opačná. 22. septembra 1938 sa konala demonštrácia pražského ľudu proti vtedajšej vláde, ktorá práve prijala podmienku odstúpiť sudetské pohraničie Nemeckej ríši. Zúčastnilo sa jej 250 000 občanov a jasne vyjadrovala odhodlanosť národa brániť sa proti agresii zvonku. Po štrajku nasledoval pád vlády a ustanovenie úradníckej vlády pod vedením generála Syrového. Ten vyhlásil na nasledujúci deň všeobecnú mobilizáciu, ktorá bola do 5 (!) dní dokončená a aj tento naozaj krátky časový úsek jasne odzrkadľoval národné nadšenie a vysokú morálku vovnútri armády. Čo je ešte viac prekvapujúce, je skutočnosť, že len polovica sudetských Nemcov odmietla nastúpiť do armády a loajalita maďarských a rusínskych vojakov bola prekvapujúco vysoká (Zdroj: http://www.valka.cz/clanek_10654.html).

Práve naopak, morálka u obyčajných vojakov a aj vo vyššom velení vo Wehrmachtu bola všeobecne na nízkej úrovni, dôkazom toho sú aj výpovede nemeckých generálov pred Norimberským súdom o udalostiach pred Mníchovskou dohodou. Na súde poľný maršál Erich von Manstein vyhlásil: „Určite by sme zostali visieť na ich opevneniach. Ďakoval som vtedy Bohu za to, že sme nemuseli útočiť…“

V dňoch, kedy sa rozhodovalo o budúcnosti Európy a kedy sa vyvíjal čoraz väčší tlak na československú vladu, Ludwig Beck posielal Hitlerovi desiatky memorand o tom, že nemecká armáda nie je na boj s ČSR pripravena a že hrozí pravdepodobne porážka. Skupina významných generálov na čele s generálom Halderom a Wilhelmom Canarisom, veliteľom Abwehru, plánovala v prípade vyhlásenia vojny Československu vojenský puč s cieľom prevzatia moci, popravy Hitlera a následným uzavretím mieru. (Zdroj: http://en.wikipedia.org/wiki/Oster_Conspiracy)

Ďalšou obrovskou dezinformáciou je všeobecne rozšírený omyl, že nemecká armáda v roku 1938 bola omnoho lepšie vycvičená. Aj toto je lož. V rokoch 1918-1935 bola služba v armáde obmedzená na dobu dvoch mesiacov, jednalo sa teda o úplne nedostatočný výcvik a jediní plnohodnotných vojaci, ktorých mohol Wehrmacht nasadiť, boli tí vojaci, ktorí nastúpili do služby po roku 1935, kedy bola znovu zavedená ročná povinná vojenská služba. V prípade Československa ale plnohodnotný päťtýždňový výcvik a ročná branná povinnosť existovala od jej vzniku a teda bol výcvik jej armády neporovnateľne lepší. Ak k tomu pripočítame neuveriteľné národné nadšenie, prirodzené navýšenie morálky postavením obrancu a vysokú morálku a motiváciu, v kvalite československá armáda jednoznačne prevyšovala svojho nepriateľa. (Zdroj: http://www.gamepark.cz/fall_grun_konec_ceskoslovenska_190686.htm)

Z týchto skutočností je jasné, že odhodlaním bojovať zo všetkých síl až do konca a ochotou položiť život za slobodu svojho národa, disponovala najmä československá strana. A to, ako dokladajú aj súčasníci svojimi výpoveďami a pamäte viacerách osobnosti, v extrémnej miere. Nadšenie, zúrivosť, odhodlanie, motivácia a loajalita ako v armáde, tak v širokých masách populácie sa vyskytovala v dňoch pred Mníchovom v takej miere, akú možno prirovnať len k všeobecnému odhodlaniu obyvateľov Spojeného kráľovstva v dobe rozhodujúcej leteckej bitky o Britániu.