Blog aktívnych občanov

Vo verejnosti a prekvapujúco aj v odborných kruhoch prežíva ešte z dôb nacistickej propagandy mýtus neporaziteľnosti nemeckého letectva a domnienka, že by došlo v prípade vojny s nacistickým Nemeckom roku 1938 k rýchlej porážke československého letectva. Hlavným argumentom pri tejto teórii býva téza, že československé dvojplošníky by nemali proti moderným nemeckým messerschmittom a bombardovaciemu letectvu žiadnu šancu a táto hypotéza napokon predstavuje aj posledný pilier, na ktorom stojí a padá teória o rýchlej porážke ČSR.

Nemecké letectvo v roku 1938 bolo napriek zavedeniu Messerschmittu Bf 109 do služby jeden rok pred Mníchovom tiež prevažne vyzbrojené dvojplošníkmi. Hlavným lietadlom Luftwaffe bol Arado Ar 68, ktorým disponovala v množstve 511 kusov a ktorého výkony neboli vzhľadom na bojové skúsenosti s týmto strojom v Španielskej občianskej vojne nijak zvlášť výnimočné. Ďalším hlavným stavebným dielom nemeckého letectva bolo okolo 300 dvojplošníkov Heinkel He 51, ktorý dosahoval maximálnu rýchlosť len 330 km/h a bol tiež príliš neobratný na to, aby sa peredviedol ako dobré bojové lietadlo. Vývoj nemeckých jednoplošníkov sa začal až v roku 1935 a v roku 1937 bol spomedzi štyroch súťažiacich prototypov do výroby vybraný Messerschmitt Bf 109, ktorý zostal chrbticou Luftwaffe až do konca vojny. Prvé vyrobené kusy boli nasadené v Španielsku, aby sa tak mohlo lietadlo vylepšovať a počas bojov sa prejavili viaceré problémy s konštrukciou, rovnako tak lietadlo spočiatku neoplývalo bohvieakou obratnosťou. Až viacerými zlepšeniami dosiahnutými vďaka španielskych skúseností vzniklo to preslávené lietadlo z Druhej svetovej vojny. Do septembra 1938 bolo vyrobených 400 strojov Messerschmitt rady A, B a C, ktoré sa vyznačovali viacerými konštrukčnými ťažkosťami, ako prehrievaním motorov, nepresnými guľometmi kvôli vibráciám, nestabilnými krídlami a všeobecne platili ako poruchové. Messerschmitty tiež neboli schopné akrobatických kúskov ako let špirálou atď, neboli schopné poraziť v obratnosti žiadny dvojplošník a to všetko len za cenu max. rýchlosti 450 km/h a moderného výzoru. (Zdroj: http://rok-1938.mypage.cz/thema/nemecka-armada/letectvo/stihacky/messerschmit-bf-109)

Čo sa týka bombardovacieho letectva, aj v tejto branži ešte len prebiehal vývoj alebo upravovanie moderných konštrukcií a tak sa stalo,  že k rozhodujúcemu stretu by bolo k dispozícii 200 strojov Heinkel He 111, 300 kusov Dornier Do 17 a 100 kusov Heinkel He 115. Všetky tieto typy bombardérov boli slabo chránené, ako sa neskôr kruto ukázalo v bitke o Britániu a navyše sa jednalo ešte len o prvé produkčné rady vyznačujúce sa častou poruchovosťou. Čo sa týka strmhlavých bombardérov, veľmi často sa uvádzajú ako mocná zbraň Luftwaffe Junkersy Ju 87 „Stuka“. Do eventuálneho bojového stretnutia v roku 1938 by ale nemecké letectvo mohlo nasadiť len 120 kusov prvej produkčnej rady, nepríliš dokonalej, ktorá nemala žiadnu obrannú výzbroj a u týchto lietadiel dokonca ani nebol dokončený výcvik pilotov! Jediné plnohodnotné strmhlavé bombardéry boli 255 strojov Hs 123, robustné a obratné dvojplošníky. (Zdroj: http://rok-1938.mypage.cz/thema/nemecka-armada/letectvo)

Napriek tomu, že nemeckí piloti, konštruktéri aj velitelia nabrali cenné skúsenosti zo svojej vojenskej intervencie v občianskej vojne v Španielsku, Légia Kondor obsahovala len okolo stovku lietadiel, teda dopad na rozvoj výcviku nemeckých pilotov nebol výrazný a navyše by v prípade vojny s ČSR musela zostať v bojovom nasadení v Španielsku. To znamená, že zapojenie Nemecka do Španielskej občianskej vojny by vo vojne s ČSR malo len malý pozitívny vplyv na kvalitatívnu stránku nemeckého letectva.

Ku všeobecnému úrazu malo nemecké letectvo v čase Mníchovskej dohody zúfalo malé zásoby paliva a munície, ktoré stačili v prípade stíhacieho letectva len na jeden týždeň nasadenia a v prípade bombardovacieho letectva existovali zásoby bomb len na jeden let! (Zdroj: www.fronta.cz/situace-letectva-csr-na-podzim-1938)

Nie je teda pravdou, že by v prípade vojenského stretnutia mohla Luftwaffe zásadne zasiahnúť do pozemného boja či strategickom bombardovaní, keďže nedisponovala ani dostačujúcou výzbrojou ani dostačujúcimi zásobami. Čo sa týka jej dopadu na dobýjanie československého pohraničného opevnenia, už som v prvej časti spomínal, že ľahké objekty, ako sa Nemci neskôr pri cvičeniach presvedčili, boli vďaka zarasteniu a maskovaniu nezamerateľné a teda aj nezasiahnuteľné a ťažké objekty zase vedeli odolať aj tomu najsilnejšiemu delostreleckému a leteckému bombardovaniu.

Československé letectvo naproti tomu mohlo ponúknuť 450 strojov Avia B-534, všeobecne označované za najlepšie dvojplošníky v histórii, čo potvrdila aj jej neskoršia služba v slovenskom letectve. Vyznačovali sa spoľahlivosťou, neuveriteľnou obratnosťou a na tú dobu vysokou maximálnou rýchlosťou 410 km/h. Ich výzbroj bola na vtedajšie pomery neobyčajne silná; 4 guľomety ráže 7,92 mm zavesené na krídlach.

Často sa opomína aj všeobecne známy fakt, že kvalita a výcvik československých letcov bola aj vzhľadom na ich zásluhy v bitke o Britániu na svetovej úrovni. Piloti, ktorí mali ako povinnú zložku výcviku akrobatické lety, by prednosti svojho hlavného lietadla aj náramne využili. Čo vás možno prekvapí je, že československé letectvo malo vo výzbroji 330 bitevných a nočných bombardérov Letov Š-328, ktoré disponovali na rozdiel od nemeckých strmhlavých bombardérov obrannou výzbrojou a dosahovali aj väčších rýchlostí. ČSR ďalej mohla vrhnúť do boja 130 taktických bombardérov spoločnosti Aero (ktorých nosnosť bomb sa rovnala Dornierom Do 17) a ďalších 161 taktických bombardérov Avia B-72, licencionizovaných Tupolevov, ktoré síce mohli niesť náklad len o veľkosti 600 kg, ale rýchlosťou sa vyrovnali aj oslavovaným a obávaným Messerschmittom (Zdroj: http://en.wikipedia.org/wiki/Sb-2).

V ohľade logistiky na tom ako zvyčajne bolo ČSR omnoho lepšie, v skladoch československého letectva sa nachádzali zásoby munície a paliva postačujúce na šesť mesiacov bojového nasadenia.

Takže, ako tomu bolo aj v prípade pechoty a tankového vojska, znovu nemeckí agresori vedú v počtoch, no zaostávajú v kvalite výzbroje, výcviku vojakov a zásobovania.

Uvážte len sami, čo má na bojisku väčšiu hodnotu.